Senecký maják 2013

Autor: Ludo Denev <denev.ludo@gmail.com>
Téma: Reportáže 2013, Vydáno dne: 16. 10. 2013 na www.mo-na-ko.net


Úvodní obrázek článku V prvú Septembrovú sobotu sa uskutočnilo v Senci na Slnečných jazerách juh pri „drevenej dedine“, prvé stretnutie lodných modelárov za účelom výmeny skúsenosti názorov a spoločnom poplávaní. Účasť bola obmedzená len na elektro lode – polomakety a na plachetnice. Tuto podmienku si stanovila Sprava cestovného ruchu v Senci s ohľadom na z pred niekoľkých rokov tragické úmrtie plavca spôsobené zranením hlavy motorovým rýchlo člnom.


Samotná myšlienka mne a kolegovi Jurajovi, skrsla v hlave asi niekedy pred dvoma mesiacmi, že prečo nespraviť v Senci na jazerách nejaké stretnutie lodných modelárov.

A tak slovo dalo slovo a začali sme vymýšľať. Juraj mal už hotového krásneho Naxosa známy to rybársky čln a ja som disponoval plachetnicou od Robbe-Comtesse a vo výstavbe boli jachty triedy „J“ Lionheart a Cheveyo (1:25).

Obrázek v článku Obrázek v článku Obrázek v článku

Najprv nás trápila myšlienka názvu podujatia, čo vymyslieť aby to nebolo opakovanie alebo transformácia názvov iných podujatí, prešlo sa od Modrej stuhy cez Seneckú stuhu až sa skončilo na Seneckom majáku.

Z toho názvu však v okamihu vyplynul jeden neodškriepiteľný fakt a síce ten že v Senci na jazere nie je žiadny maják, ak nerátame vežičku v tvare majáka v jednej reštaurácii pri brehu.

No kde ho zobrať?? Čo vymyslieť, aby to aj vyzeralo? Vzadu za domom bola na kope zbytkov zo stavby ešte pohodená odpadová PVC rúra a hneď bolo vymaľované... toto je náš maják, s priemerom 140mm a výškou 1600mm budil rešpekt už len rozmermi.

Pustil som sa do brúsenia, čistenia a rezania, za pol dna bol hrubý náčrt stavby majáky hotový, na ďalší deň sa to všetko streklo červenou a bielou a maják bol na svete. Poslal som jeho fotku Jurajovi s veľmi pozitívnou odozvou, no stále niečo tomu chýbalo. A čo tak okolo neho spraviť ostrov? Viem vo svete to po väčšine býva naopak, že najprv je ostrov a potom naň niekto šupne maják. My sme ale nemohli čakať na tektonické a geologičke procesy matky Zeme kým nám v strede jazera vytlačí čo i len malý ostrovček, aby sme naň dali maják.

Samotný maják bol od začiatku koncipovaný ako plavák či boja na jednej kotve s vyrovnávacím proti závažím, no akoby to vyzeralo vo vode keď z nej trčí len nejaká rúra.

Po niekoľkých dňoch mi Juraj predstavil náš vlastný ostrov s malým domčekom pre jeho strážcu a údržbára majáka. Bol vyrezaný zo styroduru 120x60x20cm a krásne vierohodne nastriekaný do podoby skaly, v strede mu dominovala 140mm diera, kam mal zapadnúť náš majáčik. K nemu sa časom pridali aj boje z tvrdých plastových laboratórnych fliaš za ktoré vďačím mojej kolegyni Mirke. Nasledovalo odlievanie olovených kotiev na boje a ich príprava. Samotný plávajúci ostrov je ukotvený na dne dvoma 10kg kotvami z veľkej fľaše naplnenej štrkom a vyvažovaný 5kg podvesnym závažím. Na kompletnej elektrifikácii osvetlenia ostrova sa podieľal tiež Juraj.

Obrázek v článku Obrázek v článku Obrázek v článku

Cela akcia bola ohlásená si s jeden a pol mesačným predstihom na slovenskom rcportali, kde nám prisľúbilo účasť pomerne dosť kapitánov so svojimi loďami. Ale na druhej strane je pravda, že náš termin kolidoval s podujatím v Rimavskej Sobote, čo nám par lodi z účasti už dopredu odobralo.

Deň „D“ skoro ráno pred akciou sme začali z požičaného člna rozmiestňovať boje a maják, a z vody sme už okolo deviatej videli prvých prichádzajúcich účastníkov. V mieste ukotvenia majáku nám pod vodou „zmizlo“ skoro tridsať metrov lana, nuž dve kotvy proti otáčaniu ostrova a proti závažie si vyžiadali svoju daň.

S pribúdajúcim časom sa na brehu množili zvedavci aj účastníci a nás sa zmocňovala ako usporiadateľov mala nervozita a napätie či to cele dobre dopadne a koľkí z prisľúbených účastníkov aj skutočne dôjdu.

Po uložení boji a ostrova nasledovala krátka otočka domov, prezliecť sa z pracovného a naložiť lode a príslušenstvo.

Počasie nám prialo, krásne svietilo slniečko a fúkal slabý vetrík, taký akurát na pohodové plachtenie, nízke vlnky dotvárali krásnu sobotnú idylku pri vode.

Samotne zahájenie začalo s malým oneskorením krátkym príhovorom a privítaním kapitánov a ich lodi. Keďže sa jednalo o nultý ročník stretnutia, sme to skôr poňali ako voľnu plavbu všetkých lodi, alebo komu sa ako chcelo. Plachetníc sa tam zišlo asi ako prstov na jednej ruke, preto sa upustilo aj od plánovanej regaty nakoľko sa nemohli voči sebe rovnať či už veľkosťou alebo plochou plachiet. Plachetnice boli v zastúpení lodi Ivanova - Kirke, Mei Pine - Janka Neupauera, Voyager2 - Tomasa Kiku, moja Comtesse, Jurajov Playboy, a ešte nedokončené Cheveyo a už plavby schopný môj Lionheart, ale mihla sa tam aj RG65 - Petra Bereca z Bratislavského klubu RG65. Ale boli tam aj aj iné bežné setové lode s plachtami.

Obrázek v článku Obrázek v článku Obrázek v článku

Motorové lode mali jednu veľkú dominantu a tou bola Karolkova a Richardova mrštne žive Riva Aquaramy s hmotnosťou 18kg, ako aj maketa Julienovej japonskej bitevnej lode Yamato v mierke 1:200 a iné torpédové a hliadkové člny, ďalej ešte Ivanov JatStar s nahotinkami na palube budil rešpekt, nie len obsahom paluby ale aj rýchlosťou a obratnosťou. Ostatne sa netreba o tom nejako zvlášť rozpisovať, veď všetko je zachytene na fotkách.

Obrázek v článku Obrázek v článku Obrázek v článku

Celodenne rýchle občerstvenie zabezpečoval priľahlý bufet so širokým výberom jedál a nápojov. Okolo ôsmej hodiny večernej keď tam zostali len tí skalní účastníci ako ja, Juraj, Tomas so Zuzkou a Ivan sme rozsvietili maják. Toto impozantne plávajúce dielko budilo v prítmí dojem skutočného majáku na ostrove a opäť to prilákalo pomerne dosť zvedavcov so záplavou otázok, ktorých bolo aj počas celého dna ako maku. Nakoniec okolo desiatej hodiny sme akciu ukončili, pozbierali boje a ostrov a šli po úmornom, ale krásnom dni domov, s pocitom dobre vykonanej prace a úspešnej akcii, to nám aj nakoniec potvrdili ľudia a účastníci na stránkach rc-portalu formou komentárov k fotkám.

Chcel by som sa všetkým účastníkom pekne poďakovať za krásne strávený deň pri vode v spoločnosti príjemných ľudí, a zároveň ich opäť na jar niekedy v Máji 2014 privítať na druhom ročníku Seneckého majáka, z ktorého, ako dúfame sa stane krásna tradícia so stupňujúcou popularitou. Zároveň prisľubujeme, že ďalší ročník bude v kalendári podujatí lodných modelárov a nadšencov lepšie zakomponovaný, a že do neho okrem voľnej plavby zakomponujeme aj Regatu na úrovni aj zábavné súťaže pre kapitánov a ich miláčikov.

Další fotogalerie
http://www.rcportal.sk/senecky-majak-pod98

Fotogalerie
Fotogalerie

Foto: Ludo Denev a Juraj Reingraber © 2013

S pozdravom Ludo DenevJuraj Reingraber Na začátek článku